Prof. Dr. Ing. Jozef Maximilián Petzval (alebo podľa niektorých zdrojov Pecval) bol slovenský fyzik, matematik a vynálezca. Pokladá sa za zakladateľa modernej optiky.
Narodil sa 6. január 1807 v Spišskej Belej a zomrel 19. septembra 1891 vo Viedni v Rakúsku.
Vzdelanie
Základné vzdelanie získal v Kežmarku. Gymnázium navštevoval v Podolínci a v Levoči. Stredoškolské vzdelanie ukončil na lýceu v Košiciach. V roku 1826 začal študovať na Univerzite v Pešti. V roku 1832 obhájil na filozofickej fakulte doktorát filozofie a stal sa suplentom matematiky, mechaniky a praktickej geometrie na peštianskej univerzite.
Kariéra
V roku 1837 bol menovaný riadnym profesorom vyššej matematiky. Od roku 1837, kedy bol pozvaný na Viedenskú univerzitu, tam 40 rokov prednášal matematiku. Vynikal v riešení algebraických a diferenciálnych rovníc, bol mimoriadne zručný brusič skla a jemnomechanik. Venoval sa akustike a to kmitaniu strún, diferenciálnym rovniciam kmitania strún, matematickej teórii hudobných nástrojov, ďalej balistike, analytickej mechanike, vypracoval projekty plavebného kanálu okolo Pešti. Osobitnú pozornosť venoval optike, kde sú najvýznamnejšie jeho výpočty fotografických objektívov. V roku 1840 dokončil návrhy dvoch objektívov – portrétového a krajinkárskeho (tzv. ortoskopu).
Petzvalov vynález objektívov má mimoriadny svetový význam. Objektív, ktorý skonštruoval vďaka presným výpočtom v roku 1840, umožnil 16-násobne vyššiu priepustnosť svetla. To v praxi znamenalo, že samotná expozícia fotografickej platne trvala menej ako minútu (predtým 5 až 30 minút, v závislosti od počasia – resp. svetelných podmienok, počas ktorých sa fotografovaný objekt nesmel pohnúť). Preto je Petzval pokladaný za zakladateľa modernej fotografie. Ďalej navrhol konštrukcie osvetľovacích a premietacích prístrojov, dvojoký ďalekohľad, zrkadlovú Petzvalovu lampu, kde je maximálne možné využitie svetelnej energie (prenosný reflektor s priemerom 1,3 m na osvetľovanie predmetov až do vzdialenosti 2,7 kilometra), zdokonalil mikroskop. Vypracoval aj projekt osvetľovacieho zariadenia pre lode na Dunaji. Petzvalovým prínosom bol predovšetkým matematický výpočet korekcie optických sústav.
Najvýznamnejšie práce
• V roku 1847 to bola práca Integrácia lineárnych diferenciálnych rovníc s konštantným alebo premenlivým koeficientom.
• A neskôr Integration der linearen Differentialgleichungen mit constanten und veränderlichen Coefficienten, Kaiserliche Akademie der Wissenschaften vydaná vo Viedni v 1851.
10 rokov po smrti J. Pecvala sa našli časti rukopisov:
• Teória systémov tónových osnov,
• Teória oporných čiar,
• Pecvalove sedemmiestne logaritmy.
Ocenenia
Jozef Petzval dostal množstvo pôct a vyznamenaní. Od roku 1846 bol dopisujúcim členom a od 1849 riadnym členom viedenskej akadémie vied. V roku 1873 ho prijali za člena Uhorskej akadémie vied. Bol vyznamenaný i radom Františka Jozefa. Jednota českých matematikov ho roku 1881 zvolila za čestného člena.
V roku 1957 bola v Maďarsku založená pamätná Cena Jozefa Pecvala – ocenenie pokrokov dosiahnutých na poli optiky, akustiky, filmovej a videotechnológie, jemnej mechaniky, fotochémie a divadelnej technológie. Okrem toho existuje aj Medaila Jozefa Pecvala. Po vyfotografovaní Odvrátenej strany Mesiaca jeden kráter v blízkosti južného pólu nazvali jeho menom.
Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Jozef_Maximili%C3%A1n_Pecval